O MNE
Ako začať? Spontánne a tak ako vždy keď píšem...tak ako mi to duša šepká.
Volám sa Mária Ciniková. Mohla by som začať s oficiálnou definíciou alebo popisom o tom kto
som. Som žena, matka, manželka, dcéra, sestra, kamarátka...Bývam v...Baví ma...
Ale nezačnem. Nakoľko tieto role a definície o nás, hovoria oveľa menej ako to kým naozaj sme.
Pretože sme oveľa viac ako meno, ako role, ktoré v živote máme a hráme.
Som žena. Veľmi citlivá, vnímavá, empatická. Milujem spoznávať samú seba a to robím aj práve
teraz, keď píšem tieto riadky.
Sebarozvoj a sebapoznanie je pre mňa alfa a omega. Túžba vedieť, ale najmä porozumieť a prijať to kým som. Od detstva som mala nízke sebavedomie a sebahodnotu. Aj keď navonok to mohlo vyzerať inak.
Túžba byť prijatá a páčiť sa bola tak silná a deštrukčná, že som od puberty bola závislá na nezdravých vzťahoch, dráme a... na jedle.
V mojej puberte sa objavovali rôzne formy sebadeštrukcie, ktorá mala slúžiť ako únik z bolesti,
ktorá sa vo mne nahromadila. Ak sa pýtate odkiaľ , nebudem to rozoberať, ale opýtajte sa sami
seba odkiaľ pochádza tá vaša.
Bolesť si nesie každý z nás... ak by nie tak nikto by sa nemal potrebu obhajovať, pravdovať, ohovárať, súdiť. Všetci by vedeli zrelo a konštruktívne
komunikovať, manželia by sa radšej učili komunikovať s porozumením a empatiou, namiesto
osočovania druhej strany alebo podania žiadosti o rozvod po „prvej hádke“.
Ale toto nie je o mne,
ale o spoločnosti, akú sme si my všetci vytvorili...
Poďme späť k sebadeštrukcii... tá ma priviedla v 17tke k prvým knihám o tom ako sa mať rád
a podobne. Veľa som čítala, zbierala skúsenosti skrz bolesť, skončila som na psychosomatickom
oddelení (úzkosti, depresia) a vtedy som si uvedomila, že nechcem v sebe potláčať nič čo chce
byť prejavené.
Začala som hľadať inú cestu ako von z tej drámy, ktorú som si sama , aj keď vtedy
nevedome, v sebe živila a najmä ako von z bulímie.
Od vtedy som prešla obrovský kus cesty.
Investovala som veľa času a energie do sebarozvoja. Od terapií, cez ženské kruhy, konzultácie,
liečenie si vlastných zranení....
Iste myslím vnútornú cestu. Cestu späť k sebe.
Toto bolo pár slov aj o mojej minulosti lebo tiež ma formovala do tejto podoby, ktorou som dnes.
Dnes som žena, ktorá si v sebe vybudovala a stále buduje pevné základy, istotu a bezpečie. Sama
v sebe.
Viem, že všetko v mojom živote si tvorím ja sama a ja nesiem zodpovednosť za to ako
žijem. Prijímam všetko čo sa mi v živote stalo, lebo aj to som si vytvorila ja, hoci nevedome.
Už odmietam žiť na autopilota a v dráme. Volím si novú skúsenosť.
ĽAHKOSŤ, PRAVDIVOSŤ, HOJNOSŤ, VÁŠEŇ, RADOSŤ.
Toto sú moje hodnoty dnes. Každý deň sa k ním vraciam. A je vždy viac a viac dní kedy to mám
takto.
Cítim obrovské požehnanie a vďačnosť za svoj život. Za domov, ktorý si tvoríme spolu
s manželom a synom. Za rodinu, ktorú som si vytvorila, aj za tú , z ktorej som vzišla. Za možnosť
poznať veľa ľudí, ktorí mi sú inšpiráciou a navzájom sa podporovať, či inšpirovať.
Milujem písanie. Ale neviem písať na povel. Píšem, keď duša zavolá a ide to skrze mňa.
Preto som napísala knihu Ako chutí život, ktorá je moja osobná výpoveď o mojej skúsenosti
s poruchou príjmu potravy, aj keď dnes som už opäť iná bytosť, na inej úrovni vedomia ako keď
kniha vznikla.
Píšem si pre radosť, ale občas to je pre mňa aj terapia. V minulosti to bola pre mňa
najmä terapia a pomohlo mi to vo veľa veciach.
A práve preto, lebo písanie je niečo čo milujem
a robí mi to radosť, chcem sa o to podeliť aj so svetom aj prostredníctvom tohto blogu.
Píšem autenticky. Viem, že každý vnímame svet inak a je to tak v poriadku. Preto ak sa nájdeš
v mojich článkoch a príde ti nejaká inšpirácia, skvelé, ak ťa iritujem, skvelé, ak sa ti nepáči čo
píšem, skvelé. Všetko smie byť.
Som obyčajná žena, ktorá sa učí a spoznáva všetky odtiene života.
Učím sa ako byť matkou. Sama
sebe ale aj môjmu synovi. Učím sa milovať sa viac a viac. A to neznamená len "dopriať si masáž"... pre
mňa to znamená dovoliť si vidieť všetky svoje stránky, čiže aj tie nechcené, temné a nechať ich
prejaviť sa. Zdravo. A aj tak sa milovať.
Znamená to pre mňa emocionálne sprevádzať samú seba a prepisovať vzorce správania, v ktorých som zacyklená a vytvoriť si život a primárne životný
pocit, taký ako skutočne JA chcem.
Je ľahké opakovať a nasledovať.... iné už je stáť pred svetom a samou sebou „nahá“ a necítiť hanbu, vinu, menejcennosť za to kým naozaj som.
Mojím zámerom je žiť tu a teraz. V takej verzii akou práve som a už teraz si dovoliť ochutnávať z toho všetkého čo chcem žiť. Lebo je to tu pre mňa, aj pre teba.
A chce to „len“ tvoju pravdivosť.
Ako chutí život - Mária Ciniková © 2025